Li pa plore. Li kapav siporte. Li avanse. Li ankese. Depi tipti, samem linn aprann. Pa forseman avek bann mo. Parfwa zis avek enn regar. Enn “aret plore” lor enn terin football, kan li ti ena wit-an. Enn “azir kouma enn zom” ki li'nn tande kan li pa ti bizin tann sa. Enn silans paternel ki'nn montre li, san koze, ki li bizin kasiet so bann lemosion, pa partaze. Ek zordi. Li la. Adilt. Fatige. Pa bien. Me li pa dir sa personn.
Eski to konn enn zom koumsa ? Eski to sa zom-la?
Enn zom ki soufer depresion souvan pas pou enn zom avek enn move karakter
Mo bien, enn mansonz ki plis partaze dan lemond
De let. Enn sourir. Enn konversasion bien kourt.
-"To bien ?"
-"Mo bien."
Fini. Rido bese. Sirkile. Me deryer sa “mo bien-la”, komie lanwit san somey ena ? Komie kriz langwas ? Komie fwa to'nn ser ledan dan enn renion, ant fami, pandan enn dine, partou, fer sanblan ki tou korek ?
Bann zom pa koz lor zot lasante mantal. Pa parski zot pa soufer. Me parski nou inn konstrir enn prizon avek bann baro transparan pou zot. Anplis, zot anferm zot ladan zot mem, parski zot panse samem meyer opsion.
💡 Eski to ti kone ?
Dan Lafrans, bann zom reprezant plis ki 75% bann ka sisid. Pourtan, ena de fwa mwins zom ki fam ki konsilte enn profesionel lasante mantal. Sa pa vedir ki zot soufer mwins. Se zis ki zot inn aprann ki demann led, savedir zot pann bien ranpli zot rol zom.
Maskilinite toksik, bann mo ki nou pa oze dir
Nou pa pe koz tou zom-la. Nou pe koz enn sistem. Enn konstriksion sosial ki'nn deside, depi lontan, ki lafors maskilinn mezire dapre kantite douler ki enn zom kapav absorbe san dir nanye.
Enn zom for pa plore. Pa gagn dout. Pa al konsilte. Pa les li abat. Li ko'nn debrouye. Me debrouye, ki savedir an vre ?
- Nway so lespri dan travay pou pa panse.
- Bwar trwa ver an plis enn vandredi aswar.
- Eksite pou enn sinp ti zafer parski li’nn gard bokou andan depi tro lontan.
- Enn depresion ki nou pa apel depresion parski sa mo-la pa kapav asosie avek bann zom.
Eski samem ki apel lafors vremem?
Bann zom ki plore souvan konsidere kouma bann dimoun feb
-🔍 Seki personn pa dir twa
Depresion maskilinn pa resanble seki nou trouve dan bann fim. Li pa zis enn dimoun ki pe plore anba so kwet. Li pa laraz kronik, enn agresivite, enn dezangazman progresif, enn dimoun pe pran enn risk ki pa ti neseser, ni enn konsomasion lalkol ki ogmante dousman dousman. Sa bann signo-la, nou pa idantifie zot kouma soufrans. Nou apel zot ‘move karakter’. Ek zom kontigne ress koumsa mem, san okenn led.
Seki bann zom pa inn gagne ek zot pa realize
Kikenn inn deza dir twa ki :
- plore pou soulaz twa vremem ?
- si to met enn mo lor seki to pe resanti, sa pa apel febles, li pa montre ki to ete, li montre ki to respekte twa mem ase pou pa siport tou tousel ?
Mo krwar bien non. Parski personn pa montre sa bann garson. Nou montre zot kouma rann zot itil, kouma vinn performan, solid. Nou montre zot “fer”, bien rar montre zot “resanti”. Pli pir, zame montre zot “dir”.
Lerla, zot grandi avek enn vokabiler emosionel pov. Pa parski zot limite. Me parski zame inn donn zot bann zouti-la.
💡 Eski to ti kone ?
Bann letid dan psikolozi devlopman montre ki apartir laz 4 an, bann garson gagn mwins validasion emosionel ki bann tifi avek zot lantouraz adilt. Kondisionnman-la koumanse avan lekol primer mem. Pa enn zafer natirel sa, me ki aprann. Ek seki nou aprann nou kapav bliye.
Koze pa vedir plengne
Ena enn lide, ki tas dan latet, ki koz lor so soufrans, savedir nou pe victimiz nou mem. Plengne. Vinn enn fardo.
Lerla, bann zom ress trankil. Pou pa fer zot lantouraz gagn traka. Pou pa pas pou enn dimoun feb. Pou pa azout enn sarz lor lezot. Pou ress sa dimoun lor ki nou kapav apiye, zame sa dimoun ki bizin soutien la.
Me eski to imazinn sa pwa-la? Ankes tou tousel, touletan, san poz sak-la zame ? Koze pa vedir plengne. Nou apel sa sirviv dan enn lot fason ki dan silans.
🔍 Seki personn pa dir twa
Bann zom ki oze al konsilte enn terapet oubien koz avec enn pros souvan dekrir mem zafer : enn soulazman rapid, preske fizik. Pa parski zot problem inn disparet. Me parski pwa-la inn partaze. Silans paternel pa protez personn. Li izole. Ek izolman, tro lontan, kapav detrir
📌 Seki to bizin rapel
Soufer an silans pa enn verti. Li enn kondisionnman ki nou ena drwa remet an kestion.
Bann signo depresion maskilinn diferan : laraz, agresivite, dezangazman. Aprann rekonet zot twa mem, pou twa ek vek lezot si.
Demann led pa enn manier pou avwe ki to pann reysi. Okontrer se aksion ki demann bokou kouraz ki enn zom kapav fer pou li mem.
Silans kout pli ser ki parol. Ki li dan lasante, dan bann relasion, dan lavi. Ek si to konn enn zom ki dir “mo bien” inpe tro souvan, poz li sa kestion-la vremem. Parfwa samm ase pou ouver enn laport.
Si to enn zom ki pe lir sa, ek ki pe rekonet li mem, mem inpe, les mo dir twa ki to pa bizin siport tou tousel.
Ek si to enn fam ki pe lir sa ek to pe pans enn dimoun : enn papa, enn frer, enn kamarad, kapav prosin konversasion ki to pou ena avek li pou sanz enn zafer.
Parski enn bann pli gran kado ki kapav donn enn zom ki fi'nn kondisione an silans, se enn lespas kot so bann mo aksepte.
Twa, to konn enn zom ki siport tou depi tro lontan ? Dir mwa dan komanter. Parski kan nou koze li de fwa pli bien ki gard tou pou twa.
*sa bann zimaz-la inn zenere par enn intelizans artifisiel (IA)


Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire